Kde sa nachádza? A koľko bohatstva ukrýva? Na tieto a ďalšie otázky sme hľadali odpoveď počas tohtoročnej Rozprávkovej noci. Už po deviatykrát sme sa i my - žiaci tunajšej školy so svojimi vyučujúcimi - rozhodli stráviť noc v škole. Nebolo to však také jednoduché, ako to na začiatku vyzeralo. Najskôr museli všetci novoprijatí kovboji zložiť Kovbojský sľub, ktorý pozostával z Kovbojského desatora. Keďže od dodržiavania týchto pravidiel závisel úspech našej cesty, dali sme si záležať na tom, aby im každý porozumel a rešpektoval ich.
Nasledovalo rozdelenie na posádky, kde každá trieda tvorila jednu kovbojskú skupinu. Po úspešnom rozdelení sme sa vydali plniť jednotlivé disciplíny. Začiatok našej výpravy bol spojený s vlastnoručným podpisom do kovbojského denníka a pravým pasovaním za kovboja. Tento rok bolo našim cieľom bezpečne sa dostať do Krajiny poznania – na Divoký západ, nájsť stratenú kovbojskú rozprávku a tak zachrániť aj dvoch kovbojských chlapcov Lolka a Bolka a pomôcť im vrátiť sa do rozprávky.
Pani učiteľky nám pripravili rôzne literárne súťaže, kvízy, rozprávkové hádanky, tvorivé dielne. Plnili sme úlohy na stanovištiach, ktoré boli pripravené v jednotlivých rozprávkových triedach – hľadali sme zašifrovaný odkaz, putovali džungľou, ocitli sme sa na Striebornom jazere, zastavili sme sa na Divokom západe, aj „ U šerifa“, tvorili sme, rozprávali sa, hrali, spievali, tešili sa, tancovali, strieľali, hádzali lanom, preverili sme si našu obratnosť, rýchlosť, vytrvalosť, postreh aj taktiku vo vzájomných súbojoch.
Posledná úloha bola pre nás naozajstnou skúškou odvahy. Vyzbrojení baterkami sme sa vybrali tmavou školou za dobrodružstvom, dokazovali sme si, akí sme odvážni a nebojácni, hoci nám srdiečka tĺkli ako zvony na kostolnej veži. Na ceste sme hľadali ukrytú stratenú rozprávku. Po jej nájdení nasledovala túžobne očakávaná Pyžamová párty v telocvični. Zabávali sme sa v rytme diskotékových tancov a ani sme si neuvedomili, že je už skoro jedna hodina po polnoci. V triedach sme si premietli rozprávku na dobrú noc, schovali sme sa do spacákov a ponorili do spánku.
Z ríše snov sme sa prebrali okolo pol siedmej, keď prvé lastovičky pobudili zvyšok posádky. Po rannej hygiene a upratovaní sme sa naraňajkovali a čakali na príchod rodičov. Netušili sme, že za našu odvahu a statočnosť budeme odmenení sladkosťou, medailou a pamätným listom.
K vydarenému priebehu tohto podujatia prispeli aj zamestnanci Pekárne Plutinský, ktorí nám pripravili sladké raňajkové prekvapenie v podobe lekvárových buchtičiek.
Za všetko, čo sme prežili počas noci, patrí veľké ĎAKUJEME pani učiteľkám a dievčatám - animátorkám.
Už teraz sa tešíme na ďalšiu Rozprávkovú noc.